Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Vývoz TKO

Vývoz TKO v roku 2017

Vývoz TKO v roku 2017

Dátum a čas

Dnes je streda, 22.11.2017, 2:56:33

Napíšte nám

l

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

Poloha

 

PolohaObec leží v Toplianskom výbežku Východoslovenskej nížiny na náplavnom kuželi Cabovského potoka. Východnú časť chotára tvorí niva Tople, ktorá prechádza na západ do Podslanskej pahorkatiny. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a pyroklasiká andezitov prikryté mocnými riečnymi a vetrom premiestnenými usadeninami. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 130 m a chotár v rozmedzí 112-210 m n. m. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozmedzí 8-9° C a ročný úhrn zrážok dosahuje úroveň 600 mm.

Obec Sečovská Polianka sa nachádza v južnej časti okresu Vranov nad Topl'ou (v minulosti administratívne bola začlenená do Zemplínskej župy, potom do roku 1960 do okresu Sečovce, v rokoch 1960-1968 do okresu Michalovce a od roku 1968 do okresu Vranov nad Topľou, do roku 1997 bola v rámci širšieho územného členenia začlenená do Košického, resp. Východoslovenského kraja, od roku 1997 územne patrí do kraja Prešovského). Chotárne hranice má obec s obcami Sačurov, Cabov, Stankovce, Božčice, Dlhé Klčovo a Parchovany. Pikantériou v tomto smere je, že obec vždy bola hraničnou obcou okresu, či kraja. Chotár obce sa rozprestiera na výmere 2209 ha, z čoho poľnohospodárska pôda tvorí výmeru 1784 ha (orná pôda 1651 ha) a lesná pôda 207 ha.

     Príroda

Príroda     Slanské vrchy sú sopečné pohorie severojužného smeru, dlhé 50 km a široké 12 km až 20 km. Zložené sú z piatich horských skupín ( Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milíč ) oddelených sedlami. Najvyšším vrchom pohoria je Šimonka ( 1092 m ). Geologický vývoj horstva bol ovplyvnený sopečnou činnosťou, pričom na jeho stavbe sa podieľajú andezity a iné vulkanické horniny. Eróziou pôvodného sopečného reliéfu vznikli rozmanité povrchové tvary, prekrásne doliny, zrázne skalné steny a bralá s kamennými morami na úpätí.

     Východnú časť chotára obce tvorí niva Tople, ktorá prechádza na západ do Podslanskej pahorkatiny. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a pyroklastiká andezitov prikryté mocnými riečnymi a vetrom premiestnenými usadeninami. 
     
     V strede obce sa nachádza park tvorený listnatými a ihličnatými stromami, ktorý poskytuje príjemné prostredie pre občanov i návštevníkov. Na území obce rastie niekoľko vzácnych stromov a jedným z nich je platan javorolistý rastúci v areáli základnej školy. V obci a jej okolí žije mnoho divej zveri ( líška, diviak, srnec ) a vzácneho vtáctva ( bocian biely a orol kráľovský ). Slanské vrchy sú na zozname chránených vtáčích území siete EÚ Natura 2000.


Autor: Miroslav Dargaj
 

Pramene:
Tušan, J. a kol.: Rodnú hrudu vybozkávať. Publikácia o obci Sečovská Polianka. Prešov: VMV 1997
Informačná tabuľa o obci Sečovská Polianka, Slanské vrchy - východ, 2011